Profesor Krčméry: Potrebujeme sa opäť zjednotiť k určitým racionálnym opatreniam

Autor: Svetluša Surová | 1.10.2020 o 10:27 | Karma článku: 6,29 | Prečítané:  1638x

Podľa profesora Krčméryho sú adekvátnejšie krátke radikálne opatrenia, ako pohrávanie sa so symbolickými obmedzeniami. Na kritiku reaguje slovami, že po bitke je každý generál.

Včera 30. septembra pribudlo rekordných 797 prípadov pozitívne testovaných na koronavírus. Predvčerom to bolo 567 prípadov. Ide o najvyššie čísla na Slovensku od začiatku COVID-19 pandémie, pričom oni ani nezachytávajú všetky prípady infikovaných kvôli obmedzenej kapacity testovania. Ako hodnotíte tento rastúci trend pozitívne testovaných?

Tento rastúci trend je potrebné za každú cenu zastaviť, alebo aspoň výrazne spomaliť a stabilizovať. Možno aj za cenu krátkych nepopulárnych opatrení, ako to urobilo Nemecko, Spojené kráľovstvo a Španielsko. Čím skôr zavedieme tieto opatrenie, tým budú kratšie a účinnejšie.

Denník N písal, že rastie i počet hospitalizovaných pozitívne testovaných na koronavírus čiže tých, ktorí potrebujú nemocničnú starostlivosť. Minister zdravotníctva Marek Krajči sa vyjadril, že pri takomto vzostupnom trende pozitívne testovaných, možno už na konci októbra očakávať, že nebude dostatok miest na infekčných oddeleniach a odporučil zvýšiť počet testovaných.

Na Permanentnom krízovom štábe ste riešili otázku testovania ako i nemocničných kapacít. Čo treba urobiť, aby sme predišli veľkému počtu nakazených s vážnejším a komplikovanejším priebehom a náporu na nemocnice?

Ministerstvo zdravotníctva má skúsenosti z prvej vlny v reprofilizácii štátnych nemocníc. Pokiaľ to dokážu aj ďalšie súkromné nemocnice a samosprávne nemocnice, tak preťaženie pri terajších číslach nehrozí.

Ako hodnotíte v súčasnosti platné proti epidemické opatrenia?

Už pred zavedením nových opatrení som navrhoval obmedziť počty osôb na podujatiach v interiéri a exteriéry ako i posunutie začiatku hokejovej ligy, prechod vysokých škôl na úplný online systém, najmä pri stúpaní čísiel pozitívne testovaných z internátov a škôl. Možno sa online vzdelávanie môže dotknúť i stredných škôl. Podľa môjho názoru, je potrebné nakrátko sprísniť hraničný systém dobrovoľnými karanténami.

Volal vám niekto z Úradu vlády SR konzultovať sa s vami ohľadne nepriaznivého vývoja? Bude zriadený opäť Permanentný krízový štáb?

Nemyslím si, že v tejto fáze je obnovenie Permanentného krízového štábu potrebné. Existuje Ústredný krízový štáb, ktorý stále zasadá. Tam sú zástupcovia jednotlivých rezortov a tam nás aj prizývajú. My piati (bývalý členovia permanentného krízového štábu, poznámka redaktorky) priamo tam môžeme dávať návrhy. Je to operatívne.

Vláda si nechala vždy poradiť od nás, aj keď mal premiér veľa krát iný názor, predsa akceptoval naše rady. 

Kedy ste tam naposledy boli a čo ste navrhovali?

V lete. Navrhoval som, aby sa otvorenie hraníc posunulo o dva týždne neskôr. Tlak z V4 bol silný, tak sa hranice otvorili skôr. Môj návrh nezískal dostatočnú podporu a ja sa na nikoho kvôli tomu nehnevám.

Dnes je situácia trochu iná ako bola v lete. Čo by ste poradili Ústrednému krízovému štábu teraz?

Sprísnil by som režim na hraniciach. To sa asi aj stane. Hranice s krajinami, napríklad s Českom a Maďarskom, ktoré majú vysoké počty nakazených, treba regulovať. Robia to i iné štáty.

Mnohí kritizovali premiéra Igora Matoviča počas prvej vlny, že sa skrýval za odborníkov. Potom mu niektorí vytýkali, že sa na začiatku druhej vlny stiahol. Najnovšie premiéra kritizujú, že mení rozhodnutia pandemickej komisie. Vy ste mali aké skúsenosti so spoluprácou s premiérom v Permanentnom krízovom štábe?

Skúsenosti boli dobré. Vláda si nechala vždy poradiť od nás, aj keď mal premiér veľa krát iný názor, predsa akceptoval naše rady. Nemali sme žiadne problémy v komunikácii.

Ako sa vám spolupracovalo s inými štátnymi predstaviteľmi a ministrami na Ústrednom krízovom štábe?

Keď sme sa my, odborníci z Permanentného krízového štábu dohodli na odporúčaní, tak jeden z nás to prezentoval na Ústrednom krízovom štábe. Boli sme vtedy absolútne jednotní.

Viete odhadnúť koľko bolo vašich odporúčaní počas prvej vlny akceptovaných?

Všetky naše odporúčania boli vtedy akceptované. Išlo o novú situáciu a oni dali na nás. Veľmi nám pomohol hlavný hygienik Ján Mikas. Upravoval veľmi kvalifikovane naše odporúčania do výslednej podoby opatrení. Vždy to s právnikom korigovali tak, aby to dávalo zmysel.

S akými najväčšími výzvami ste sa počas prvej vlny stretávali?

Nebol dostatok osobných ochranných prostriedkov a testov. Nevedeli sme, ktoré lieky sa majú pri liečbe korona vírusu používať. Mali sme tiež rizikové skupiny- Domovy sociálnych služieb (DSS), bezdomovci a marginalizované rómske komunity. Ja som mal na starosti bezdomovcov a lieky, doktor Visolajský (Peter Visolajský, pozn. redaktorky) mal na starosti ochranné pomôcky a Európsky poslanec Pollák (Peter Pollák, pozn. redaktorky) mal na starosti rómske komunity. Veľmi nám s tým pomohol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, ktorý prenášal informácie do DSS. Každý z nás mal špecifickú úlohu, ktoré nám pridelil Ing. Peter Škodný (bol predsedom permanentného krízového štábu, poznámka redaktorky).

Vedci zo Spojených štátov predpokladajú disproporčný vplyv COVID-19 na rasové a etnické menšinové skupiny. Poukazujú na vyššiu úmrtnosť medzi Afroameričanmi, domorodými skupinami a latino komunitami. Taktiež správa Verejného zdravia Anglicka hovorí, že existuje vyššia úmrtnosti etnických skupín akými sú Ázijské, Karibské alebo iné etnicity. Vy ste mali na starosti v Permanentnom krízovom štábe zraniteľné staršie obyvateľstvo a ľudí bez domova. Aký dopad mal koronavírus na nich?

Našťastie sme nemali žiadny prípad, že by bol nakazený bezdomovec. Vznikol taký koncept „Lifeland“ (Ostrovy života, poznámka redaktorky), ktorý som veľmi propagoval v spolupráci so samosprávami. Cieľ bol, aby sme vybrali bezdomovcov z mestského prostredia a dostali ich na okraj mesta alebo vidiek. To sa stalo v Košiciach, keď ich kňaz Peter Gombita umiestnil na okraji Košíc do Oázy pokoja. V Bratislave sme ich umiestnili do Mea culpy na konci Vrakune a naša škola ich rozptýlila postupne na iné sociálne projekty mimo Bratislavy. V Žiline kňaz Vladimír Maslák pretransformoval faru a blízky kláštor na taký Ostrov života. V týchto Ostrovoch života sme nemali ani jeden prípad pozitívneho. To je taký malý zázrak, až sa mi tomu ani nechce veriť.

Po bitke je každý generál. Možno sú teraz kritické názory, či sa to nedalo urobiť ináč. Podstatné je, že ten efekt bol vtedy taký, že nám klesol počet pozitívnych prípadov.

Aká bola situácia v Domovoch sociálnych služieb a rómskej menšiny? Tam prípady pozitívne testovaných na COVID-19 boli.

Áno, tam boli prípady koronavírusu, ktoré boli donesené návštevami alebo zo zahraničia. Tie sa podarilo všetky lokalizovať. Marginalizované rómske komunity mal na starosti Peter Pollák, ktorý presvedčil skupiny, aby išli do karantény. Dôsledok toho je, že sa to prestalo šíriť. To bola najťažšia úloha.

Organizácie Quo Vadis a eduRoma, ktoré pracujú s Rómami a zaoberajú sa rómskymi záležitosťami, napísali vyhlásenie kde kritizovali karantenizáciu rómskych osád. Ako sa na to pozeráte vy?

Aj seniorov sme museli presvedčiť, aby zostali doma, aby nevychádzali von. Aj tam bolo obmedzenie osobnej slobody. Neboli dovolené nielen návštevy, ale bolo určité obdobie kedy seniori nesmeli vychádzať vôbec von. Nepríjemná bola prísna karanténa. Toto isté sa uplatnilo aj pri tých menšín. Marginalizované rómske komunity neboli jediné menšiny, ktoré boli obmedzené. Aj pri Ostrovoch života sme mali obdobie, po Veľkonočných sviatkoch, keď sme bezdomovcom hovorili, aby dva týždne nechodili vôbec von.

To bolo záväzné opatrenie alebo len odporúčanie?

Bolo to záväzné. Proste sme zavreli tú bránu, ktorá viedla do tej komunity a nedovolili sme im ísť von, ale oni to prijali. Nebolo to násilné. My sme im to vysvetlili a neboli žiadne prípady, že by to niekto porušil. Vtedy sme držali všetci zajedno. Mám pocit, že aj pri tých komunitách bol dostatočný dialóg. Rómsku komunitu nemôžete násilím zavrieť, tí ľudia by ušli.

Čo hovoríte na kritiku karantény?

Po bitke je každý generál. Možno sú teraz kritické názory, či sa to nedalo urobiť ináč. Podstatné je, že ten efekt bol vtedy taký, že nám klesol počet pozitívnych prípadov. Najproblémovejšie komunity prestali byť zdrojom nákazy. Tie opatrenia niekde trvali týždeň, inde dva mesiace. Je to veľmi nepríjemné opatrenie, súhlasím s vami. Pokiaľ chcete infekciu lokalizovať, niekedy sa musí vyhlásiť špecifický stav, napríklad výnimočný stav. Niektoré krajiny úplne zavreli hranice. Sú to nepríjemné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať výnimočne, ale sú veľmi účinné. Dôkazom toho je, že za dva mesiace sme mali nula prípadov. Až keď sa Európa rozcestovala koncom júna začali počty nakazených stúpať.

A aký máte názor na povinnú štátnu karanténu? Toto opatrenie bolo kritizované, že bolo prijaté mimo zákon. Nariadenia povinnej štátnej karantény neboli dodnes zverejnené.

Áno, o tom som čítal.

Komunikovali ste o tom s niekým kompetentným?

Pred niekoľkými dňami som o tom čítal v časopise .týždeň. Tam bola taká úvaha, kde sa namietalo, že toto opatrenie nebolo správne legislatívne ošetrené. Lenže toto nie je naša parketa. To je parketa legislatívneho odboru úradu vlády a iných kompetentných. Hlavný hygienik mal vždy na rokovaniach právnika, ktorý sa snažil tieto veci zachytiť. V mimoriadnej situácii vznikajú i takéto nedostatky. Niekedy sú formálneho inokedy vecného charakteru, tomu sa nedá vyhnúť. Slovensko nikdy nemalo pred sebou takúto veľkú epidémiu. Čo ešte ďalej príde uvidíme. Je celkom možné, že sa znovu budú prijímať také opatrenia, kedy sa nebude stíhať im dať legislatívny rámec. Preto sa rozviazali ruky regionálnym hygienikom, aby oni mohli zo dňa na deň vydať obmedzenia.

Schvaľujete povinnú štátnu karanténu?

Štátna karanténa je veľmi nepríjemné opatrenie, po ktorom treba siahnuť výnimočne. Ak je mimoriadna situácia, musia sa prijať mimoriadne opatrenia. Ide o to, aby trvali len tú nevyhnutnú dobu.

Ako s odstupom času pozeráte na vlnu kritiky proti opatreniam, ktoré boli prijímané na začiatku COVID-19 pandémie na Slovensku.

Ako som už hovoril, po bitke je každý generál. Tým že je mortalita taká nízka, tak falošne budí dojem, že opatrenia boli zveličené. Myslím si, že vďaka tým opatreniam je mortalita taká nízka. To bol náš cieľ, to sme chceli dosiahnuť. To, že sme boli na začiatku jednotní to bolo dobré. Všetci sme držali spolu, aj ľudia aj odborníci. Potom ostražitosť ubudla. Bohužiaľ nám terajšia situácia dáva za pravdu. Choroba sa začína šíriť niekde prirýchlym uvoľnením opatrení a bagatelizovaním zo strany mnohých obyvateľov, najmä zo strany mladších a stredných generácií, lebo tam tá choroba nie je taká závažná. Vyzývam preto na solidaritu so staršími obyvateľmi, kde je tá choroba smrteľná.

Každá chronická vírusová dlhodobá choroba či je to korona alebo chrípka, pomaly zabíja ekonomiku.

Dotýka sa vás trochu i osobne kritika voči tvrdým opatreniam, ktoré boli prijímané?

Samozrejme, že nám je to ľúto, že sme sa stali predmetom mediálnej kritiky, ktorá hovorí, že sme to preháňali. S tým som sa už stretol počas mnohých epidémií v treťom svete. Niekde nás ľudia i fyzicky napadli. Zažil som to v Sudáne, keď sme zakázali účasť na pohrebe kde bolo riziko z infekcie Eboly. U nás to nie je fyzický útok, ale niektoré médiá na nás útočia a snažia sa spochybniť rozhodnutia hlavného hygienika.

Čo si myslíte, s čím to súvisí?

U nás ľudia nezažili taliansky, španielsky alebo britský scenár, alebo na to zabudli, alebo si myslia, že sa to Slovenska nemôže dotknúť. Mnohí zľahčovali ochorenie, že je nebezpečné len pre starších obyvateľov.

Múdri národ sa vždy poučí z chýb iných a hlúpy národ sa musí poučiť z vlastných. Toto sa v histórii Slovenska opakovalo často. Nemám ilúzie o obyvateľoch Slovenska. 

Na začiatku korona krízy sa veľa hovorilo i o ekonomických dopadoch na obyvateľstvo. Veľa ľudí prišlo o svoje podniky, prácu a živobytie. Opatrenia môžu mať tiež devastačný vplyv na ľudské životy.

Uvažujem podobne, ale mám iné nástroje na riešenie tohto problému. Každá chronická vírusová dlhodobá choroba či je to korona alebo chrípka, pomaly zabíja ekonomiku. Veľké epidémie ako SARS v Hongkongu alebo vtáčia chrípka v Indonézii trvali našťastie krátko. Tie dlhšie epidémie ako Ebola v Západnej Afrike zruinovala ekonomiky troch krajín, ale podarilo sa to ukontrolovať. Ľudia sú pri dlhodobých epidémiách na PN-kách, menej je peňazí na iné veci a tie potom zabíjajú. Pri každej dlhodobej chorobe vzniká tzv. nepriama mortalita. Treba sa s tým vysporiadať čím skôr. Radšej krátke radikálne opatrenia, ako sa pohrávať so symbolickými obmedzeniami. Niektoré opatrenia sú bolestné, ale sú účinné.

Boli na vás ekonomické tlaky čo sa týka prijímaných opatrení počas prvej vlny?

Na nás v Permanentnom krízovom štábe nie. Ekonómovia si dali povedať. My sme im vysvetlili, že to pomaly zabije ekonomiku. Preto treba čím skorej dostať na trh vakcínu a presvedčiť ľudí, aby sa dali zaočkovať. To bude to najťažšie. Keď bude očkovacia látka, tak dostaneme koronavírus pod kontrolu.

Mnohé laboratóriá pracujú na vývoji očkovacej látky. Mali by sme sa trochu posnažiť  a dodržiavať opatrenia kým nebude dostupná vakcína, aby ľudia nezomierali teraz zbytočne?

Keby sme boli schopní opäť sa zjednotiť k určitým racionálnym opatreniam, tak by sme sa mohli bez ujmy dožiť vakcíny. Tá vakcína podľa mňa bude do konca roku. Múdri národ sa vždy poučí z chýb iných a hlúpy národ sa musí poučiť z vlastných. Toto sa v histórii Slovenska opakovalo často. Nemám ilúzie o obyvateľoch Slovenska. Obyvatelia tohto štátu opakovane dokázali, že sú nepoučiteľní a s tým sa nič nedá urobiť. Možno potrebujeme drobné zemetrasenie, aby sme sa poučili.

Ak je človek veriaci, tak mnohé „zemetrasenia života“ ľahšie znáša. Z toho dôvodu, som vyzval tých, ktorí sa vedia modliť, aby sa modlili a tých, ktorí sa nevedia modliť alebo nechcú, aby nám držali palce.

Pre denník SME ste hovorili, že ak splynie druhá vlna koronavírusu s chrípkou, môže stúpnuť úmrtnosť na zápal pľúc. Odporučili ste očkovanie proti chrípke a tiež i proti pneumokokom najmä u starších občanov. Čo odporúčate obyvateľom ako sa čo najefektívnejšie chrániť a zároveň zodpovedne správať voči iným?

Platí osvedčená taktika z MZ SR, ktorá hovorí, že je najlepšia prevencia R-O-R  čiže rúška odstup-ruky. Pomohla by nám úprimnosť cestovateľskej anamnézy u tých, ktorí boli v červených krajinách a zónach. Taktiež si myslím, že by nám pomohlo prenesenie športu do televízie. To, že sa v Budapešti hral futbal pred dvadsaťtisíc divákmi, považujem za abnormálne. Pevne verím, že to u nás nehrozí.

Ste veľmi vzdelaný a skúsený odborník na tropickú medicínu a infektológiu. Okrem toho ste i veriaci človek. Verejne hovoríte i o vašom vzťahu k Bohu. V zahraničí vedci otvorene hovoria o tom, že existujú rôzne spôsoby poznania. Poznanie, ktoré sa odvoláva na metafyziku, osobné skúsenosti, kultúrny priestor medzi bohmi a ľuďmi, ako i vedu. Dotýkala sa vás kritika smerom k vašej viere?

Ateisti tomu nerozumejú. Zažil som veci, ktoré racionálne nevieme vysvetliť, aj v medicíne, aj pri epidémiách. Myslím si, že modlitba posilňuje imunitný systém. To je tá vedecká stránka veci, ale aj zlepšuje odpoveď človeka na negatívne vplyvy z vonka. Ak je človek veriaci, tak mnohé „zemetrasenia života“ ľahšie znáša. Z toho dôvodu, som vyzval tých, ktorí sa vedia modliť, aby sa modlili a tých, ktorí sa nevedia modliť alebo nechcú, aby nám držali palce.

Takže sa vás útoky na vašu vieru nedotýkajú?

Nie, s tým počítam, že človek keď verejne vyzná svoju vieru, že bude mať nepriateľov. Iluzórne je očakávať od médií, ktoré sú orientované inak, ako materiálne a fakticky. Niektorých ľudí zaujímajú len fakty a matéria. Predtým to bol dialektický materializmus, teraz je to praktický materializmus. Všetko čo sa z tohto vymyká. zdá sa im ako duševná porucha alebo choroba.

 

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc.

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. je lekár, vysokoškolský pedagóg a odborník na tropickú medicínu a infektológiu. Profesor Krčméry zakladal zdravotnícke a sociálne zariadenia. Založil Súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave a mnohé humanitárne projekty v krajinách tretieho sveta. Ešte aj dnes sa zúčastňuje humanitárnych misií. Bol členom Permanentného krízového štábu počas prvej vlny koronavírusu. Je držiteľom množstva ocenení, napríklad Krištáľového krídla za rok 2011 za filantropiu. Naposledy získal Štátnu cenu J. M. Hurbana. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Exfunkcionár NAKA prišiel na prokuratúru, údajne ponúka svedectvo

Slobodníka mal vo svojej výpovedi spomenúť obvinený exšéf finančnej správy Makó.


Už ste čítali?